Nezaradené

V dnešný deň si pripomíname 199. výročie narodenia Jána Francisciho, slovenského básnika, prozaika, prekladateľa, publicistu a revolucionára.

Bol spoluzakladateľom a doživotným podpredsedom Matice slovenskej. V pamätných revolučných rokoch 1948/49 bol spolu s Ľudovítom Štúrom a Miroslavom Hurbanom jedným z najaktívnejších národobuditeľov. V gemerskej stolici organizoval založenie národnej gardy, za čo bol následne odsúdený a uväznený, hoci mu pôvodne hrozil trest smrti.

Dnes 26. mája je to 75 rokov, čo sa v obnovenom Česko-Slovensku konali na dlhé obdobie posledné slobodné voľby do parlamentu. Neboli, samozrejme, až tak slobodné, ako si to predstavujeme v dnešnej dobe.

Na Slovensku boli zakázané dve najsilnejšie politické strany, volebné právo mali Česi, Slováci a občania slovanského pôvodu. Česko-Slovensko bolo rozdelené na tri volebné obvody: Čechy, Morava a Sliezsko, Slovensko.

Zatiaľ čo na Slovensku vyhrala v týchto voľbách Demokratická strana so ziskom 62%, v Čechách a na Morave to bola KSČ. Tak sa stalo, že v Česko-Slovensku sa stala oficiálne najsilnejšou politickou stranou práve KSČ. Sme jediná krajina, kde komunizmus neprišiel z východu, ale nám bol nanútený zo západu.

23. mája si pripomíname 145. výročie úmrtia veľkého radikála. Janko Kráľ zomrel vo veku 54 rokov 23. mája 1872 o siedmej hodine rannej v Zlatých Moravciach na brušný týfus. Zomrel otec štyroch detí, pisár, úradník. No život prežil ako radikál, burič, revolucionár, veliteľ povstaleckých oddielov, dokonca väzeň odsúdený na smrť, no našťastie prepustený. Jednoducho, slovami v dnešnom jazyku – extrémista. Životy a tvorba štúrovcov sú úžasné v tom, že si z nich môžeme brať príklad aj v dnešnej dobe. Ich viera v lepšiu a spravodlivejšiu spoločnosť je aj našou vierou. Nedáme zabudnúť na hrdinov, ktorí prelievali krv preto, aby sme ako národ prežili až do dnešných dní.