Ako v 90. rokoch prebiehala glorifikácia, v dekáde posledných 20. rokov prebieha naopak razantná dehonestácia jeho osobnosti. O objektívne posúdenie historických súvislostí spätých s pôsobením a funkciou prezidentského úradu v ťažkých chvíľach 2. svetovej vojny nemá žiadna politická strana s výnimkou ĽS Naše Slovensko záujem. Dokonca aj historici, ktorí nestranne hodnotili kroky pána prezidenta v kontexte danej doby a situácie v Európe si svojimi objektívnymi závermi priniesli zosmiešňovanie, útoky, niektorých to stálo ukončenie publicistiky a v niektorých prípadoch i stratu zamestnania (napr. PhDr. Martin Lacko, PhD., ktorého vyhodili z Ústavu pamäti národa).

Slovenský národ sa doposiaľ nevie vysporiadať so svojou históriou, ktorá je vždy prekrúcaná podľa korektných potrieb aktuálnych najsilnejších politických síl. Taká je, žiaľ, realita.

Aspoň vencom a krátkou diskusiou v blízkosti jeho rodiska sme si pripomenuli zabudnuté fakty z jeho pôsobenia, rozprávali sa o menej známej literatúre, ktorá nadväzuje na vtedajšiu situáciu na Slovensku. Nasledovalo pracovné stretnutie, kde sme sa ešte predsalen vrátili k osobnosti 1. prezidenta v spojitosti so situáciou ohľadne ulice v obci Varín. Jednostranný pohľad na všetky kontroverzné témy však vedie k úplnému rozpolarizovaniu spoločnosti. Dianie na Ukrajine od roku 2014 až po súčasnosť je toho jasným príkladom. Následne sa selektuje časť obyvateľstva rázne až fanaticky proti všetkému čo zaznie v politicky korektných médiách, druhá strana naopak pestuje fanatickú nenávisť voči celej alternatíve, ktorej sa dá tiež toho veľa vytknúť..

Slováci, Slovenky, tiahneme spoločne od mantinelu k mantinelu. Zamyslite sa prosím nad tým, komu tento stav vždy osoží.