Preskočiť na obsah Preskočiť na ľavý panel Preskočiť na pravý panel Preskočiť na pätičku

„Mať svoj samostatný Slovenský štát znamená život, nemať ho znamená smrť, večnú smrť slovenského národa“

„Mať svoj samostatný Slovenský štát znamená život, nemať ho znamená smrť, večnú smrť slovenského národa“

V nedeľu 5.2.2023 sme sa zišli na stretnutí národovcov pod dvojkrížom v obci Rišňovce. Úlohu moderátorky tohto podujatia na seba vzala podpredsedníčka ĽS Naše Slovensko Andrea Hudecová. Po privítaní hostí sme začali stretnutie hymnickou piesňou Hej Slováci! Ako prvý sa mikrofónu ujal člen Združenia slovenskej inteligencie PhDr. Martin Lacko, PhD. Ten priblížil historické udalosti, ktoré predchádzali vzniku pamätného dvojkríža. Členka Ľudovej mládeže Alexandra nám predniesla báseň Sama Chalupku Turčín Poničan. Vzácna návšteva bola účasť poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky za ĽS Naše Slovensko Ing. Magdalény Sulanovej, ktorá sa tiež prihovorila prítomným a dala nádej do budúcnosti. Následne sa dostala k slovu opäť mladá slovenská krv a ďalšia členka Ľudovej mládeže Nina predniesla báseň od Janka Kráľa Slovo. Ako posledný vystúpil s prejavom výkonný podpredseda ĽS Naše Slovensko Marcel Urban. Ten spolu s poslankyňou Magdalénou Sulanovou následne položil veniec ako pamiatku na našich predkov, ktorí bojovali za našu samostatnosť a slobodu.

Prejav výkonného podpredsedu ĽS Naše Slovensko Marcel Urbana:

„MAŤ SVOJ SAMOSTATNÝ SLOVENSKÝ ŠTÁT ZNAMENÁ ŽIVOT, NEMAŤ HO ZNAMENÁ SMRŤ, VEČNÚ SMRŤ SLOVENSKÉHO NÁRODA“

Túto vetu na tomto mieste vyslovil pred 84 rokmi Alexander Mach. Myšlienka, ktorá predchádzala dejinným udalostiam. Z myšlienky sa stalo slovo a zo slova sa stala realita. Je to však myšlienka, nad ktorou sa oplatí zamyslieť. Nemôžeme žiť v minulosti, je však našou povinnosťou sa z minulosti poučiť, všetko zlé odmietnuť a, naopak, to dobré musíme preniesť do našich životov dnes a aj v budúcnosti.

Pýtajme sa teda dnes po 84 rokoch: Máme ešte svoj samostatný Slovenský štát?! Či nám bol už ukradnutý, a to len preto, že sme samostatnosť Slovenska brali ako samozrejmosť. Len preto, že sme nadávali pozor a nestrážili si komu dávame možnosť vládnuť. Je čas, aby sme prestali dávať možnosť rozhodovať o budúcnosti Slovenského štátu tým, čo slovenský národ a Slovenský štát nenávidia, ale aby konečne rozhodovali tí, čo Slovenský štát zo srdca milujú!

Poučení z dejinných udalostí musíme zachrániť budúcnosť slovenského národa. Svetové mocnosti nikdy nemali záujem, aby existoval samostatný Slovenský štát. Vždy si ho bolo treba vybojovať. Západné mocnosti nemajú záujem o samostatný Slovenský štát. Sovietsky zväz tiež nemal záujem o to, aby sme fungovali samostatne a nebude mať o to záujem ani v blízkej budúcnosti.

Vládnuce vrstvy u našich slovanských susedov tiež nikdy neboli naklonené tomu, aby Slovensko bolo samostatné. Pre bratov Slovanov zo západu sme ako národ dokonca ani neexistovali, naši bratia Slovania zo severu nás nevaháli napadnúť a zabrať nám časť územia. O našich južných susedoch sa snáď netreba ani vyjadrovať, stačí, že ich premiér sa prezentuje so šálom, kde je vyobrazené Veľké Uhorsko a my ako štát, ako národ ani neexistujeme.

Tak, priatelia, o slobodu a samostatnosť sa musí tvrdo bojovať. Slobodu a samostatnosť nám nikto nikdy nedaruje. Dovoľte, aby som sa rozlúčil vetou čo tu zaznela už mnohokrát a ktorá nech sa stane súčasťou nášho rozmýšľania.

„MAŤ SVOJ SAMOSTATNÝ SLOVENSKÝ ŠTÁT ZNAMENÁ ŽIVOT, NEMAŤ HO ZNAMENÁ SMRŤ, VEČNÚ SMRŤ SLOVENSKÉHO NÁRODA.“