Dnes to je presne 30 rokov odo dňa, keď bola schválená Ústava Slovenskej republiky. Za tých 30 rokov si z nej všetky vlády bez výnimky urobili trhací kalendár. Posúďte sami na zopár príkladoch:

Podľa čl. 1 ods. 1: „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.“

Realita? V skutočnosti Slovensko od vstupu do Európskej únie nie je zvrchovaným, resp. suverénnym štátom, ale obyčajnou kolóniou Bruselu, ktorý rozhoduje o všetkom podstatnom v našom štáte. To dokazuje aj čl. 7 ods. 2, ktorý bol do Ústavy SR vložený dodatočne a podľa ktorého právo EÚ je nadradené našim vlastným zákonom! Rovnako Slovensko nie je ani demokratickým a právnym štátom. Stačí sa pozrieť na to, ako vláda a jej represívne zložky doslova znásilňujú právo s cieľom umlčať a zničiť každého, kto nesúhlasí s tým, ako funguje tento prehnitý a skorumpovaný systém, a má reálnu šancu to zmeniť.

Podľa čl. 12 ods. 1: „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.“

Realita? Na jednej strane tu máme úzku a v praxi beztrestnú skupinu oligarchov, ovládajúcich náš štát, na druhej strane masu ľudí, ktorým sú v bežnom živote častokrát upierané ich základné práva bez toho, aby sa mohli efektívne domôcť spravodlivosti. A to ešte nehovorím o skupine neprispôsobivých asociálov, ktorí sú už roky zvýhodňovaní oproti slušným ľuďom a, ktorí majú len práva, ale takmer žiadne povinnosti.

Podľa čl. 15 ods. 1: „Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.“

Realita? Všetky vlády až doteraz umožňujú aby sa celkom legálne a beztrestne u nás vo veľkom zabíjali nevinné deti, a to pri umelých potratoch. Len od roku 1967 bolo u nás takto zavraždených viac ako 1 260 000 detí!

Podľa čl. 17 ods. 2: „Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“

Realita? Systém bez akýchkoľvek škrupúľ kriminalizuje svojich odporcov, a to aj cez celkom absurdné a vyfabrikované obvinenia. Viď odsúdenie predsedu ĽS Naše Slovensko Mariana Kotlebu za finančnú pomoc chudobným rodinám.

Podľa čl. 40: „Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.“

Realita? Zdravotná starostlivosť nie je ani zďaleka bezplatná. Všetci si musíme priplácať nemalé peniaze častokrát aj za tie najobyčajnejšie lieky či zdravotné úkony. A to bez ohľadu na to, že si roky poctivo platíme zdravotné odvody. Dospelo to až do tak absurdného stavu, že dnes si už musia dokonca aj mamičky nosiť do pôrodnice vlastný toaletný papier, pretože pôrodnice im ho zadarmo nedajú.

A takto by som mohol ešte pokračovať ďalšími a ďalšími príkladmi toho, ako sa u nás Ústava SR nedodržiava. No čo je najhoršie, je to aj vďaka nečinnosti Ústavného súdu, ktorý svojimi rozhodnutiami kryje tieto prehmaty systému.

Priatelia, na záver len jedno. Pamätajte, že ešte vždy existuje aj čl. 32 Ústavy SR, ktorý nám nemôže nikto vziať, pretože je len a len v našich rukách. A ten znie: „Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené.“

Mgr. Rastislav Schlosár
člen Ústavnoprávneho výboru NR SR
za ĽS Naše Slovensko