Poľský ústavný súd to povedal jasne. Právo Európskej únie nie je nadradené poľským zákonom. To, že Poľsko vstúpilo do EÚ, neznamená, že sa vzdalo svojich najvyšších právomocí a že odovzdalo svoju suverenitu Bruselu. Čo ukázalo toto prelomové rozhodnutie?

V prvom rade to, ako oficiálne orgány EÚ, západní politici a najrôznejší európski federalisti vnímajú národné štáty. Z ich doslova panickej a nenávistnej reakcie je zrejmé, že členské štáty EÚ – nielen Poľsko, ale aj Slovensko, sú podľa nich len nesvojprávne kolónie, ktoré majú vo všetkom poslúchať Brusel. Tak napríklad európsky komisár pre spravodlivosť Reynders vyhlásil, že únijné zmluvy majú prednosť pred národnými zákonmi a že sa všetky krajiny musia podriadiť verdiktom súdu EÚ. Ďalší z eurokomisárov Borrell prednosť práva EÚ pred zákonmi členských štátov vyhlásil za jeden z pilierov Európskej únie. Podobne sa vyjadril aj šéf najväčšej z frakcií Európskeho parlamentu Lenaers, ktorý dokonca prehlásil poľský ústavný súd za nelegitímny! Iní poprední západní politici otvorene hrozia Poľsku sankciami, zastavením finančnej pomoci a neváhajú tvrdiť, že sa Poľsko zahráva s ohňom. A to všetko len preto, že sa správa ako suverénny štát. Predstavitelia EÚ tak opäť raz demaskovali pravú tvár Bruselu a ukázali, že Európska únia v ich ponímaní už dávno nie je len nejakou medzinárodnou organizáciou o hospodárskej spolupráci, ale sa naopak čoraz viac javí ako federálny superštát, v ktorom sa suverenita národných štátov neuznáva.

Verdikt poľského ústavného súdu však nastavil zrkadlo aj nám. Kým v Poľsku je samozrejmé, že poľské zákony sú na prvom mieste, na Slovensku je to celkom inak. Do Ústavy SR naši domáci zradcovia a zapredanci už pred rokmi pretlačili otrocký čl. 7 ods. 2, podľa ktorého: „Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.“ Tým nás obrali o našu suverenitu a v podstate úplne podriadili Bruselu.

Som presvedčený, že je povinnosťou každého presvedčeného slovenského národovca a vlastenca, aby podporil Poľsko v jeho súčasnom boji za suverenitu a samostatnosť a bránil ho pred útokmi Bruselu a západných eurootrokárov. Tí, čo dnes siahajú na nezávislosť Poľska, sú totiž tí istí, čo chcú mať aj zo Slovenska len poslušného vazala a nesvojprávnu kolóniu, v ktorej Slováci držia hubu a krok. Nechcú, aby sme si vládli sami, ale aby sme podobne ako už veľakrát v našej histórii slúžili cudzím pánom a vykorisťovateľom.

Pre cudzích pánov, tentoraz z Bruselu, mám preto len jeden odkaz: z nás otrokov robiť nebudete, my sme a budeme vždy za suverénne európske národné štáty! Za samostatné, nezávislé a slobodné Slovensko! A preto urobíme všetko preto, aby sme v prvom rade z našej ústavy odstránili už spomínaný hanebný čl. 7 ods. 2 a opäť tak obnovili nezávislosť a zvrchovanosť Slovenskej republiky.

Mgr. Rastislav Schlosár
člen Ústavnoprávneho výboru NR SR
za ĽS Naše Slovensko