Tento deň si pripomíname 195. výročie narodenia Viliama Paulinyho-Tótha, slovenského politika, básnika, publicistu, národného činiteľa, podpredsedu Matice slovenskej a vedúcej osobnosti slovenského politického života druhej polovice 19. storočia.

19. storočie bolo pre slovenský národ storočím výrazných zvratov. Zaujímavosťou tohto obdobia bola skutočnosť, že pronárodné aktivity zabezpečovali vzdelanci. Jedným z nich bol aj Viliam Pauliny-Tóth, ktorého kultúrne, spoločenské, ekonomické a politické aktivity výrazne prispeli k zlepšeniu postavenia Slovákov v uhorskej spoločnosti, tlmili procesy maďarizácie a zmierňovali ich negatívny vplyv na slovenský národný život.

Matka ho odmalička vychovávala v pronárodnom duchu a viedla ho k národnému cíteniu a láske k vlasti. Ako v liste Maríne Hodžovej píše sám Pauliny-Tóth: „Zo mňa moja vlastná mať Slováka vychovala a keby jej nie, nikdy by za národ môj ani krížom slamy nepreložil.“ Ani on však neunikol nástrahám maďarizácie, keď ho počas štúdií zlákala maďarská kultúra a literatúra a dokonca po návrate späť domov rozprával len po maďarsky. Jeho matka však v ňom znova oživila národné vedomie. Pauliny-Tóth tak už v mladom veku dospel k názoru, že je potrebné pred maďarizáciou chrániť tých najbezbrannejších – deti. Skúsenosti zo štúdií mu pomohli lepšie pochopiť a doceniť potrebu pronárodne orientovanej výchovy slovenských detí, ktorá sa mala začať už v rodinách. To ovplyvnilo jeho horlivú podporu vzdelávania slovenských žien a ich snahu angažovať sa v aktivitách slovenského národného hnutia. Počas života sa tiež zaslúžil o vznik Nižšieho slovenského evanjelického patronátneho gymnázia v Turčianskom Svätom Martine s vyučovacím jazykom slovenským a stal sa jeho správcom.

Tak sa stalo, vy to viete,
viete, že klesla naša vlasť,
a predsa nemáte ducha
za ňu žiť, za ňu život klásť.

(Žiaľ nad Slovenskom)

Svoje pronárodné cítenie pretavoval aj do literárnej tvorby. Vo svojich dielach propagoval generačné ideály boja za národné a sociálne práva. Veľkým prínosom do rozvoja slovenskej kultúry, vzdelanosti a osvety bola jeho novinárska práca. Pauliny-Tóth nebol len autorom článkov, bol aj redaktorom a zakladateľom viacerých slovenských periodík. V jeho žurnalistickej tvorbe prevládal národný a politický námet s dôrazom na vedúce postavenie Maďarov voči ostatným národom žijúcim v Uhorsku.

Čo tak letia tie mrákavy
od severných krajov?
Či len strašiť, či len splašiť
chcú smelých šuhajov?
Junáci, čo ducha majú,
mrakov sa neboja,
a potiahnu do krutého
proti vrahom boja.

(Zrak a videnie)

V revolučných rokoch sa pre svoju literárnu tvorbu, aktívnu pronárodnú činnosť a dobré vzťahy s ostatnými revolucionármi dostal na „čiernu listinu“. Na príkaz vtedajšieho ministra vnútra mu najskôr obmedzili pohyb, neskôr ho vypočúvali a nakoniec uväznili. Pod hrozbou trestu smrti ho dokonca donútili vstúpiť do košutovskej (maďarskej) armády, z ktorej však ušiel a po návrate na Slovensko sa stal dôstojníkom slovenského povstaleckého vojska.

Bol tiež členom slovenskej delegácie v uhorskom sneme. Mimoriadne sa zaslúžil o založenie a rozvoj Matice slovenskej. Po smrti Karola Kuzmányho sa presťahoval do Martina, kde sa stal úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej a vedúcou osobnosťou slovenského politického života. Usiloval sa o jej všestranný rozvoj, v edičnej činnosti kládol dôraz na vydávanie populárnych spisov, ktoré boli zamerané na pozdvihnutie hospodárskeho a sociálneho stavu slovenského ľudu.

„…a tí osli trúbia v Hirnökoch a Naplóvoch, že Slovák nemá budúcnosti v Uhorsku. Dobre! Keď ju nebude mať v Uhorsku, bude ju mať v Slovensku.“ (Listy Maríne Hodžovej)

Viliam Pauliny-Tóth žil a pracoval pre slovenský národ. Počas života kládol obecné záujmy pred tie vlastné a jeho odhodlanie sa nezakolísalo ani vtedy, keď mu za jeho činnosť uhorská štátna moc hrozila perzekúciami, ktoré mali často nepriaznivý dopad aj na jeho rodinu. Mal zmysel pre iróniu a schopnosť rozosmievať slovenský ľud aj v dobe, ktorá veľa dôvodov na úsmev nedávala. Trpezlivo a vytrvalo sa vrhal do často náročných plánov, či už ako novinár, vydavateľ alebo politik. Bol umiernený a tolerantný, nie však zbabelý. V antagonistických, neprajných časoch nehľadal nepriateľov, ale spojencov.

Venujme preto dnes spomienku tomuto národnému činiteľovi a pamätajme na odkaz, ktorý nám svojím životom zanechal – Kto sa neodváži bojovať za svoju slobodu, ten si ju nezaslúži.