Preskočiť na obsah Preskočiť na ľavý panel Preskočiť na pravý panel Preskočiť na pätičku

Šikana na školách, pred ktorou kompetentní zatvárajú oči

Šikana na školách, pred ktorou kompetentní zatvárajú oči

Naša služba verejnosti nespočíva len v práci našich poslancov v parlamente, ale neustále tiež riešime problémy Slovákov. Ide napríklad o sociálnu pomoc občanom, čistenie životného prostredia či konkrétne regionálne problémy. Pred pár dňami sa mi, takpovediac, dostal na stôl problém, o ktorého existencii som doteraz nevedel. Týmto problémom je šikana na školách, pred ktorou kompetentní zatvárajú oči. Je až zarážajúce, že aj v dnešnej dobe sa stretávame so šikanou a učitelia, či dokonca riaditeľ základnej školy tento problém nevníma. Trochu vám priblížim, o čo vlastne ide. Keďže pre tento konkrétny prípad stále hľadáme riešenie, nebudem zachádzať do detailov.

Predstavte si, že vaša dcéra chodí do štvrtého ročníka na základnej škole. Samozrejme, že do školy chodí slušne upravená a čistá. Svoje dieťa milujete a v rámci možností mu doprajete čo najviac, a tak sa nemá za čo hanbiť. Do triedy s vaším dieťaťom chodia aj ďalší spolužiaci, medzi nimi trebárs aj, nazvime ich, spolužiaci zo zákonom chránenej komunity.

Tieto deti nedostali od svojich rodičov veľa materiálneho, ale ani duševného dedičstva. Naučili sa tak závidieť a ak môžu, radi si požičajú aj to, čo im nepatrí… Niekedy aj nejaké to euro, ktoré mal ich spolužiak v peračníku. Tieto deti tak, samozrejme, závidia aj vašej dcére pekné oblečenie, hodinky alebo novú školskú tašku. Zo závisti sa postupne stáva nenávisť.

Počiatočné slovné útoky a nevinné štuchance rýchlo prerastú do fyzického násilia, kedy vášmu dieťaťu tresnú hlavou o tabuľu a následne ho kopnú do hlavy. Od učiteľov sa však dozviete, že na vine ste vlastne vy a vaše dieťa a že sa v podstate nič nestalo. Z domu poučený spolužiak zo zákonom chránenej komunity ešte vysvetlí vašej dcére, že on je zákonom chránený a jemu sa teda nemôže nič stať.

Keď si po dcéru prídete do školy, stretnete jeho rodičov, ktorí sa vás rovno spýtajú, či aj vy chcete „dostať po hube“. Keďže sa jedná o šťastie a pokoj vášho dieťaťa, pred týmto konaním odmietate zatvárať oči. S prosbou o radu sa teda obrátite na tých, ktorým dôverujete. Keď nevie poradiť rodina, známi, dokonca ani sused policajt, obrátite sa na tých, ktorí majú s podobnými problémami skúsenosti. Teda na ĽS Naše Slovensko.

Tento príbeh nie je žiadny výmysel. Skutočne sa odohral v Trnave a zrejme je len jedným z mnohých, ktoré sa dejú po celej krajine. Podrobnosti zverejníme, len čo bude v praxi zavedené aj konkrétne riešenie. Podľa tohto príkladu tak budete môcť postupovať aj vy ostatní, ktorí sa zaoberáte podobným prípadom.

Marcel Urban
zástupca výkonného podpredsedu
ĽS Naše Slovensko

X